12
MAR
2015

Sofistikovaná forma zla

Prečítajte si stanovisko psychológa Ivana Lukšíka k videozáznamu na ktorom policajti týrajú rómske deti.

Sofistikovaná forma zla
(Psychológ Ivan Lukšík)

To, čo máme možnosť vidieť z útržkov videozáznamov o udalosti, ktorá sa udiala v marci 2009, napriek tomu, že záznam je poskladaný len z istých vystrihnutých udalosti a že nepoznáme kontext a priebeh celej udalosti a tiež napriek miestami nízkej kvalite zvukového záznamu, možno prirovnávať k niektorým podobným situáciám, ktoré poznáme z psychológie.
Správanie sa policajtov na zázname možno označiť za šikanovanie, keďže ide o násilné ponižujúce správanie sa policajtov voči inej osobe, jej týranie a to v situácii, kedy sa táto osoba nemôže tejto situácii vyhnúť a nie je schopná sa jej účinne brániť. Zrejme ešte lepšie vystihuje správanie sa policajtov na zázname to, čo Zimbardo označuje zlom a to úmyselné správanie, ktorého cieľom je ublížiť, zneužiť, ponížiť, zbaviť ľudskosti, alebo pomocou úradnej moci alebo systémových prostriedkov nabádať ostatných k týmto činom alebo im ich umožniť. Zimbardo odvodil túto definíciu na základe pozorovaných prípadov správania sa ľudí v extrémnych podmienkach (väznica, vojenská operácia a pod.), v ktorých často krát bezúhonní a vzdelaní ľudia, podľa Zimbarda, najmä pod vplyvom okolnosti, týrajú a mučia dospelých ľudí. Ak porovnáme správanie sa policajtov na zázname s touto definíciou zla potom môžeme konštatovať, že v istých oblastiach policajti na zázname toto zlo „vylepšujú“. Jednak zlo uskutočňujú napriek tomu, že nie sú pod tlakom stresu, ako boli ľudia v Zimbardom pozorovaných situáciách, t.j. ľudia vo väzení, či na bojovom poli. Druhý rozdiel je v tom, že zlo konajú voči deťom, t.j. neseberovným partnerom, ktoré sa nevedia a nemôžu brániť, ako sa napr. čiastočne môžu brániť väzni vo väznici. Tretím „vylepšením“ zla, ktoré máme možnosť sledovať zo strany týchto slovenských policajtov je to, že zlo delegujú na obete, ktoré si ho majú páchať medzi sebou. Takéto delegovanie samozrejme nie je nijakou novinkou, tiež sa deje vo väzniciach, jeho vylepšenie však spočíva v tom, že je zastierané akýmsi výchovným, či výcvikovým postupom, ktorý majú zrejme deti chápať ako niečo, čo je pre ne dobré, alebo užitočné.
Nevieme, aký je psychologický profil dotyčných policajtov, nedá sa však predpokladať, žeby všetci desiati v čase udalosti trpeli nejakou psychickou patológiou. Ak je to tak, potom by sme sa zrejme mali prikloniť k Zimbardovmu vysvetleniu, že problém ani tak nie je v jednotlivcoch, ale v nastavení systému, ktorý takéto správanie dovolil. Takáto udalosť sa môže stať len vtedy, ak policajti môžu nerešpektovať práva občana – dieťaťa na dôstojné zaobchádzanie, bez ohľadu na to, či to je dieťa rómske, alebo nerómske, ak ich zrejme nikto nenaučil, čo je voči deťom výchovne prípustné a čo je úplne vylúčené, ak chýba kontrola nad tým, čo sa deje na podobných výsluchoch a ak im systém dáva istotu , že aj v prípade vykonania takéhoto sofistikovaného zla ich podrží a ochráni.