12
MAR
2015

Zákaz mučenia nesmie podliehať výnimkám za žiadnych okolností: (Michal Zálešák – právnik)

duRoma požiadala o stanovisko k videozáznamu – na ktorom sikanujú policajti rósmke deti – právnika Michala Zálešáka z Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC). Prečítajte si jeho stanovisko.

Zákaz mučenia nesmie podliehať výnimkám za žiadnych okolností:
(Michal Zálešák – právnik)

Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) je veľmi znepokojené rastúcim počtom dôvodných podozrení násilného správania príslušníkov policajného zboru voči Rómom v Slovenskej republike, ktoré sa pobjavili v osledných rokoch. Také podozrenia sú pritom omnoho znepokojujúcejšie v prípadoch, keď sa zlé zaobchádzanie týka detí.

Z videa, ktoré zobrazuje ako sú rómske deti nútené fackať sa medzi sebou a vyzliecť sa do naha, je možné vyvodiť odôvodnenýn predpoklad, že konanie príslušných policajtov, ktoré bolo zaznamenané, bolo v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania). Popri článku 2 Dohovoru (právo na život) je článok 3 ďalším ustanovením, ktoré chráni najzákladnejšie hodnoty demokratickej spoločnosti v štátoch, ktoré tvoria Radu Európy. Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania nesmie podliehať výnimkám za žiadnych okolností. Ak existuje dôvodné podozrenie, že niekto sa stal obeťou konania, ktoré bolo v rozpore s článkom 3, štátne orgány sú povinné vykonať účinné vyšetrovanie vo veci. Také vyšetrovanie by malo spĺňať kritériá nezávislosti, primeranosti, rýchlosti, verejnej kontroly a aktívnej účasti poškodených.

Na základe informácií z médií boli najkontroverznejšími faktormi konania pred okresným súdom neprimeraná dĺžka konania rovnako ako skutočnosť, že súd vyhlásil predmetné video za nezákonný dôkaz. Neprimeranosť dĺžky konania (aj keď odôvodnená podľa vnútroštátneho práva) môže sama o sebe znamenať porušenenie zásady účinného vyšetrenia veci.

Otázka zákonnosti videa a jeho použitia ako dôkazu je zložitejšia, keďže ide o kolíziu viacerých práv: práva na ochranu súkromného života osôb zachytených na videu, práva obetí zlého zaobchádzania na účinný prístup k spravodlivosti, či práva obžalovaných na spravodlivý súdny proces. Domnievame sa však, že ochrana osobnostných práv v trestnom konaní nemôže byť vždy absolútna a vždy prevažujúca nad inými právami. V tomto prípade ide o ochranu najzákladenjších práv poškodených, a preto je ešte viac otázne, či je v súlade s právami obetí vylúčiť z konania kľúčový dôkaz.